Kalinovka/Bratislava
14. apríla (TASR) - Zanechal značne rozporuplné politické dedičstvo,
ktoré charakterizujú mnohé neúspechy a sklamania. Na čele Sovietskeho
zväzu stál v rokoch 1953 až 1964.
V pondelok 15. apríla uplynie 130 rokov od narodenia sovietskeho
štátnika a bývalého prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej
strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ) Nikitu Sergejeviča Chruščova.
"Hrubý, neotesaný a temperamentný človek, inokedy pokojný, milý a
vysmiaty dobrák, ktorý obhajoval svoje kroky v zahraničnej politike s
trúfalosťou, ktorá nemala logiku, ani predvídateľnosť dôsledkov", takto charakterizoval Chruščova vo svojej knihe Rivali a partneri studenej éry historik Slavomír Michálek.
Nikita Sergejevič Chruščov sa narodil 15. apríla 1894 (niektoré zdroje
uvádzajú aj 17. apríl 1894) v dedine Kalinovka v Kurskej oblasti. V roku
1918 vstúpil do boľševickej strany.
Už v 30. rokoch sa zaradil medzi obľúbencov sovietskeho diktátora Josifa
Vissarionoviča Stalina. Až do Stalinovej smrti v marci 1953 sa stal
jedným z jeho najbližších spolupracovníkov. Koncom roku 1938 poslal
Stalin Chruščova na Ukrajinu, kde zastával post prvého tajomníka
Komunistickej strany Ukrajiny a vedúceho tajomníka v Kyjeve. Pomáhal tam
zachraňovať krachujúci komunistický aparát, na smrť a do gulagov
posielal "nepriateľov národa".
Počas Veľkej vlasteneckej vojny bol politickým komisárom Červenej
armády. Po jej skončení sa vrátil Chruščov v roku 1945 do Moskvy a
pokračoval v budovaní svojej politickej kariéry až sa v septembri 1953
postavil na čelo Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.
Hoci bol Chruščov jedným za najbližších človekov Stalina, bol to práve
on, kto odhalil Stalinov kult. Do novodobých dejín sa zapísal svojím
prejavom na XX. zjazde komunistickej strany vo februári 1956. Počas
trinásteho, neverejného zjazdového dňa, predniesol 25. februára prejav
nazvaný "O kulte osobnosti a jeho dôsledkoch".
Viac ako 1300 delegátom čítal nový šéf Kremľa správu o zločinoch svojho
predchodcu Josifa V. Stalina. Toho Stalina, ktorý bol aj tri roky po
smrti zbožňovaný, uctievaný a velebený ako najláskavejší, najodvážnejší a
najmúdrejší bojovník, ako víťaz nad fašizmom, ako ten, ktorý "prebral Rusko s radlom, ale zanechal ho s atómovou bombou". A tu zrazu vyše štyri hodiny počúvali o tom, aký vzdialený je tento obraz realite, aké ukrutnosti napáchal.
Prejav z februára 1956 vyvoláva medzi historikmi a politológmi aj po
desaťročiach mnohé polemiky i diskusie, tiež "vďaka" tomu, že Chruščov v
ňom nepovedal celú pravdu a všetku vinu zvalil iba na Stalina.
Je však zrejmé, že Chruščov odhalením kultu Stalina život v Sovietskom
zväze zásadne zmenil. Brány väzníc a gulagov opustili státisíce
politických väzňov, mnohí boli rehabilitovaní. Viditeľne poľavila
cenzúra v literatúre, filmovej tvorbe i výtvarnom umení. Umelcom sa
dýchalo oveľa ľahšie, keď už neboli nútení tvoriť v rámci stalinského
socialistického realizmu.
Chruščov veľmi rád cestoval - počas vlády navštívil všetky európske
krajiny, Spojené štáty, Čínu, Indiu, Barmu, Afganistan, Egypt, Indonéziu
a mnohé ďalšie. Povestným sa stalo jeho vystúpenie na pôde Valného
zhromaždenia Organizácie spojených národov 12. októbra 1960 a jeho
búchanie topánkou.
Nasledovalo potom, ako filipínsky delegát Lorenzo Sumulong vyhlásil, že
jeho krajina bude hlasovať za sovietsku rezolúciu o kolonializme, ale tá
by mala byť rozšírená tak, aby boli do nej zahrnutí aj ľudia z
východnej Európy, ktorí boli pohltení Sovietskym zväzom. To sovietskeho
vodcu pobúrilo až tak, že si vyzul ošumelú a zaprášenú pravú topánku a
začal ňou búchať o stôl.
Neočakávaným až avanturistickým rozhodnutím Chruščova bolo rozmiestnenie
rakiet stredného doletu na Kube v roku 1962 - rakety považoval za "ježka v amerických nohaviciach" -, ktoré priviedlo svet na pokraj jadrovej apokalypsy.
Do čias Chruščovovej vlády spadá aj potlačenie revolučného vrenia v
Poľsku a Maďarsku, ako aj výstavba Berlínskeho múru. Rusi mu však
najviac vyčítajú to, že v roku 1954 daroval Krym Ukrajine.
Koncom augusta 1964 navštívil Chruščov Československo. Táto cesta sa
stala zároveň jeho poslednou zahraničnou. Pri moci bol do októbra 1964,
po ňom zasadol v Kremli na 18 rokov Leonid Iľjič Brežnev.
Sovietsky vodca Nikita Sergejevič Chruščov zomrel 11. septembra 1971 v
Moskve vo veku 77 rokov. Pochovali ho na moskovskom Novodevičom
cintoríne.
0